Hanno je syn staviteľa lodí. Jeho otec bol jeden z prvých, ktorí začali na vlastnú päsť stavať a predávať lode po celom Stredomorí. Hanno sa však rozhodol nepokračovať v rodinnej tradícií, a nechal sa naverbovať do vojenských služieb Nového mesta – Kart Hadašt. Po niekoľkých víťazných bitkách proti Rímu však prišiel prelom, kedy bol Hanno vo velení porazený pri Agrigente. Sám si sotva zachránil holý život. Po úteku z bojiska bol vyhlásený za zradcu, a na jeho hlavu bola vypísaná odmena pätnásť talentov. Sklamaný z vlastnej porážky putoval niekoľko týždňov Sicíliou, kde sa osobne stretol s presláveným teurgom Archimedom. Po niekoľkých dňoch rozhovorov Hanno presvedčil Archimeda, aby mu pomohol získať naspäť niekdajšiu moc a vojsko. Spoločne sa teda vydali na miesto Hannovej porážky. Po niekoľkých dňoch putovania dorazili na miesto. Potom čo sa im podarilo vyhnúť zvedom, dostali sa na úpätie hory, z ktorej bol dobrý výhľad na bojisko.
Hanno ukázal na miesto plné mŕtvych tiel pri lese a povedal: "Z tohto lesa sa vyvalila jazda, ktorá prevalcovala jadro mojej pechoty." Na mieste ležali asi štyri stovky mŕtvych hoplitov s bronzovými kyrysmi a gréckymi helmami. Pre vysoké počty padlých ani po týždňoch od konca bitky nebola víťazná armáda schopná zahrabať telá, a tak na nich hodovali krkavce a potkany. „To vyzerá ako dokonalý experimentálny materiál.”, povedal Archimedes a na mieste bojiska plnom mŕtvych žoldnierov začal demonštrovať ako sa dajú žoldnieri využiť opakovane, bez platenia ďalšieho žoldu.
„Trochu prachu z hrobu, potkaní chvost, krídlo z netopiera… a iskra kresadlom z náhrobného kameňa aristokrata”. Prvý hoplita sa začal hýbať. „To je ale strašný smrad .“, prehlásil Hanno. „Z tohto dôvodu pri sebe nosím tento elixír. Tu máš, daj si !”, povedal Archimedes a podal Hannovy malú fľaštičku s hnedozelenou tekutinou. Hanno len pričuchol, a rázom z neho lietali zvratky. „Čo to pri Bal Amonovi je ?!”. Archimedes sa začal smiať a povedal: “Šesť rokov staré vajce. Neboj sa zvykneš si. Po pár pričuchnutiach ti tie mŕtvoly budú voňať ako myrha.”, a pokračoval v oživovaní. Čoskoro pred nimi stála asi stovka nemŕtvych, z ktorých Archimedes vybral vychudnutého mladíka, ktorý vyzeral najmenej hrozivo z celej falangy a povedal Hannovi: „Tu máš túto masť. Namaž si ju na prsty a začni pohybovať rukou smerom, ktorým chceš aby hoplita pochodoval.” Hanno poslúchol a po krátkom váhaní začal pohybovať polo rozloženým junákom. „Čo je v tej masti?” Spýtal sa Hanno. „Neboj sa, všetky recepty ti dám. Stačí keď so mnou pôjdeš do Syrakúz, podpíšeš zmluvu a sú tvoje.” Potom čo Hanno prikývol, Archimedes zodvihol palicu a rázne ňou udrel do zeme. Všetci nemŕtvy náhle popadali k zemi a pokračoval ich rozklad. “Načo sme to všetko robili ?!”; spýtal sa rozrušený Hanno. „Ešte si nič nepodpísal a ja nechcem riskovať že ich použiješ proti mne.”, odvetil Archimedes. „Keď budem mať zmluvy, pošlem s tebou aj zopár otrokov ktorí ti budú asistovať. Dovtedy ale, odo mňa pomoc nečakaj.” Hanno opäť len prikývol a vydali sa naspäť k lodiam.
Cesta z Agrigenta trvala približne deň a noc, a keď sa vrátili do Syrakúz, zaviedol Archimedes Hanna do svojej pracovne. Na stole už boli prichystané listiny. Jedna napísaná grécky druhá fenicky. „Vidím, že si všetko nachystal.”, oslovil Archimedes sluhu v purpure. „Áno môj pane”, odvetil sluha. „Ak chceš prečítaj si hlavnú časť zmluvy a podpíš to tu dole.” Archimedes ukázal na prázdny riadok na konci zmluvy písanej fenickým písmom. Hanno sa posadil za stôl a začal čítať. „Zavezujem seba, svoju rodinu a prípadnú ríšu poslušnosťou pánovi Archimedovi zo Syrakúz ?!” opýtal sa zarazene Hanno. „Nižšie sú uvedené podrobnosti, je to len formalita.”, odvetil Archimedes . „Ale na konci dňa, veď už ani nemám čo stratiť”, zašomral Hanno, a siahol po husacom pere v nádobe s atramentom. Podpísal obe zmluvy a pozrel na Archimeda. „Ešte jeden detail.”, povedal Archimedes a pevne uchopil Hannovu ruku. Vzal nôž a zarezal mu do palca, z ktorého začala tiecť krv. Potom ruku s rozrezaným palcom priložil na miesto pod Hannovým podpisom a označil zmluvu napísanú gréckym písmom. „Tú vo feničtine si vezmi, druhú si nechám, ak by nastal nejaký problém. Pravdepodobne skončí v Ríme, ak by ťa napadlo zaútočiť na Syrakúzy, alebo vykonať nejakú podobnú hlúposť.”, povedal Archimedes, zroloval listinu a vložil ju do puzdra z rohoviny. „Tomu rozumiem, ale myslím že sa obávaš zbytočne. Ak pôjde všetko podľa plánu čoskoro budem dotovať tvoje vynálezy.”, povedal Hanno a vložil si zloženú listinu do koženého batohu visiaceho z ramena. „Teraz sa musím vydať na cestu do Lilybaionu, kde sa zdržím najmenej týždeň. Mám tam pár vplyvných známych, ktorí by mi mohli pomôcť zohnať nejakú výzbroj pre tie chodiace nádoby.” Povedal Hanno a postavil sa zo stoličky. „V poriadku, ak si pripravený môžeme sa presunúť do laboratória pod záhradnou kryptou”, povedal Archimedes. “Myslím, že tam môžeme ísť ihneď.”, odvetil Hanno. Archimedes prikývol a presunuli sa do laboratória.
V strede záhrady stála malá krypta so závorou na zámok. Archimedes odomkol závoru a spolu s Hannom vstúpili do krypty. V strede krypty ležal obrovský sarkofág zdobený gréckymi nápismi a sochou ženy na poklope. „Tu leží moja stará.“, povedal Archimedes. „Teda ležala kým som na nej nezačal robiť pokusy.“, pokračoval pobavene. Hanno len zodvihol obočie a pokračoval k sarkofágu. Archimedes pristúpil k soche ženy a zatlačil na prsia. Zrazu sa aktivoval mechanizmus, a reťaz prichytená na spodnú časť sarkofágu ho začala ťahať smerom k stene krypty. Sarkofág sa posunul asi o sedem stôp a odhalil ukryté schodisko do podzemia. Vchod bol dosť úzky, a tak sa obaja opatrne chytili zábradlia na začiatku schodiska postupne vchádzali hlbšie do podzemia.
Po zdolaní asi stovky schodov točitého schodiska vstúpili na dlhú úzku chodbu, na konci ktorej bola miestnosť. Archimedes začal postupne zapaľovať fakle visiace na stene chodby od schodiska smerom ku miestnosti na konci chodby. Potom čo zapálil poslednú fakľu pri vchode, spoločne s Hannom vstúpili do miestnosti. Po stranách miestnosti boli rozostavané police s ľudskými údmi a orgánmi naloženými v liehu. Okrem pozostatkov ľudí a zvierat z miestneho cintorína bolo niekoľko políc plných sušenými plodmi, listami a rôznymi bylinami. Archimedes pristúpil k jednej z políc, a začal na stôl stojaci v blízkosti police vykladať nádoby. „Ľuľok, prach z hrobu, časti kostí, zelený kryštál, a ešte nejaká krv.“, hundral si Archimedes. Potom čo vyložil niekoľko nádob na stôl, začal sa prehrabávať vo zvitkoch a knihách nahádzaných v škatuli v rohu miestnosti. „Ták, čo všetko ti ukážeme...“, pokračoval Archimedes. „Tákže... Okrem toho, že vieš pomocou prachu tohto zaklínadla a kostí zobudiť mŕtveho, môžeš na určitý čas prevziať na seba podobu žijúcej mŕtvoly.“, povedal Archimedes a začal písať na prázdny zvitok zaklínadlo. Potom čo zvitok opísal hodil ho po Hannovi a vyriekol zaklínadlo „O nekrós eínai zontanós...“, Archimedes začal blednúť, a z jeho tela začali opadávať vlasy a chlpy. Postupne začala jeho koža schnúť a meniť sa na sivomodrú. Potom čo mu vypadlo aj niekoľko zubov vyšla z neho opačnou stranou hromada hnojiva a vody, a náhle vyzeral ako chodiaca mŕtvola. Premenený Archimedes uchopil kamennú tabuľa, ktorá bol predtým opretá o stenu miestnosti a zodvihol ju nad hlavu akoby bola z práchnivého dreva. „Vau! Tak to začína byť zaujímavé“, povedal Hanno so zatajeným dychom. Archimedes ešte prešiel pár krokov miestnosti potom si z krku strhol flaštičku uviazanú na náramku a vylial si ju do krku. Potom začal postupne meniť podobu. Na hlave mu začali rašiť vlasy, a koža sa začala vracať cez bielu späť do pôvodnej farby. Potom čo začal vyrezať ľudskejšie, začal lapať po dychu a prehrabávať sa v polici s lektvarmi. Vybral jeden z nich a vypil ho. Jeho brucho sa začalo nafukovať a jeho svaly začali naberať na objeme. „Fúj, teraz budem mať zase do svitu chuť v ústach, ako keby som pil Charónove šťanky“, povedal zhnusený Archimedes. „Každopádne, videl si čo tým myslím a máš aj zvitok. Navyše ti dám celú knihu kde sú všetky premeny a postupy na oživovanie mŕtvych, ale aj ich vylepšených foriem“, pokračoval. Hanno prikývol a začal čítať zvitok, ktorý mu dal Archimedes predtým ako začal meniť podobu.
„V škatuli za tou druhou policou zľava je kniha a ešte nejaké zvitky. Daj sem ešte batoh nahádžem ti tam nejaké prísady a lektvary nech si poriadne vybavený“, povedal Archimedes. Hanno otvoril batoh a podal ho Archimedovi. Ten doňho začal vhadzovať rôzne nádoby a fľaše plnené ktoviečím. Keď skončil začal prepisovať grécke zaklínadlá do feničtiny, a popritom vysvetľoval Hannovi jednotlivé slová a frázy vpísané na zvitkoch. Obaja ešte niekoľko hodín viedli dialóg a popíjali z mladého vína, až kým sa Hannovi podarilo samostatne zmeniť na nemŕtveho. „Myslím, že asi chápem ako tie zaklínadlá fungujú“, povedal Hanno. „Ak by si si s niečím nevedel rady, stav sa zase u mňa.“, odvetil Archimedes a dopil džbán s vínom. „Teraz sa už ale musím odpratať, lebo ráno ma čaká loď v prístave a ja potrebujem čo najskôr doraziť do Lilybaionu“, poznamenal podnapitý Hanno. Tackajúc sa spolu s troma plnými batohmi prísad, lektvarov, zvitkov a kníh začal trepať chodbou hore schodami. „Ja si tu ešte asi chvíľu schrupnem.“, povedal Archimedes a založil si pod hlavu kus mäsa, ktoré predtým vyložil z police s prísadami. Potom sa už len unavene pozeral smerom ku schodisku na Hana, ktorý sa mu postupne strácal z dohľadu.
Na druhý deň predpoludním sa Hanno s boľavou hlavou prebudil v izbe hostinca. Zbalil si všetky potrebné veci, zaplatil za nocľah, a vydal sa k prístavu. Tam už čakala loď so zástavou Kartága, ktorá každý týždeň prepravovala ľudí zo Syrakúz do Lilybaionu. Hanno sa pozdravil s kapitánom, vložil mu do hrsti niekoľko mincí a žmurkol naňho okom. „Keby sa niekto pýtal, nevideli sme ma tu.“ Kapitán pokýval a povedal: „ V podpalubí, na konci chodby zahnite doprava, tam je izba s listinou na dverách. Listinu zveste a položte ju na stolík v izbe.“ Hanno prikývol a pokračoval do podpalubia. O niekoľko chvíľ sa loď pohla. Potom čo už bolo zrejmé že sú von z prístavu, Hanno si ľahol na posteľ, aby si konečne odpočinul po náročných večerných jednaniach s Archimedom.
Z paluby sa zrazu ozval veľký krik. „Skáčte cez palubu! Zachráň sa kto môžeš!“ Hanno sa rýchlo prebral a vybehol sa na palubu pozrieť, čo sa deje. Na palube vypukol totálny chaos. Všetci zbesilo utekali do podpalubia a von. Iný skákali cez palubu pritom ako sa loď prudko kývala zo strany na stranu. Hanno sa prehol cez okrajové zábradlie lode a zrazu uvidel veľký vír, ktorý ťahal loď do svojich útrob. Z vrecka na tunike si rýchlo vybral pár prísad a listinu so zaklínadlom. Prísady rozdrvil v hrsti a začal nahlas čítať zaklínadlo z listiny. Všetci sa zhrozene pozerali čo sa deje. Okolo Hanna sa vytvorila ochranná bariéra, ktorá ho nadnášala nad palubu lode. Potom čo Hanno kúzlo dočaroval, odrazil sa bariérou od zeme a vrazil do jej steny smerom z paluby k víru. Potom sa už len všetci pozerali ako sa stráca v strede víru.
Komentáře hodnotících k příběhu (vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie) Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu Hnědá = tento komentář může být zastaralý
Hanno je syn staviteľa lodí. Jeho otec bol jeden z prvých, ktorí začali na vlastnú päsť stavať a predávať lode po celom Stredomorí. Hanno sa však rozhodol nepokračovať v rodinnej tradícií, a nechal sa naverbovať do vojenských služieb Nového mesta – Kart Hadašt. Po niekoľkých víťazných bitkách proti Rímu však prišiel prelom, kedy bol Hanno vo velení porazený pri Agrigente. Sám si sotva zachránil holý život. Po úteku z bojiska bol vyhlásený za zradcu, a na jeho hlavu bola vypísaná odmena pätnásť talentov. Sklamaný z vlastnej porážky putoval niekoľko týždňov Sicíliou, kde sa osobne stretol s presláveným teurgom Archimedom. Po niekoľkých dňoch rozhovorov Hanno presvedčil Archimeda, aby mu pomohol získať naspäť niekdajšiu moc a vojsko. Spoločne sa teda vydali na miesto Hannovej porážky. Po niekoľkých dňoch putovania dorazili na miesto. Potom čo sa im podarilo vyhnúť zvedom, dostali sa na úpätie hory, z ktorej bol dobrý výhľad na bojisko. 