Aktuální dění Pro nováčky

Postavy 

Magie 

Herní mechanismy 

Výroba, předměty 

Hraní role Města a území

Neobyvatelná města 

Informace

Alstyr

-> Charakterník

obrázek postavyVonku sa snáď ženili čerti. Blesky udierali tak často, že to vyzeralo, akoby bol deň. Všadeprítomný mráz a vietor menili kvapky dažďa na malé štipľavé a nepríjemné čepele. V tom istom čase sa na príkaz miestneho lorda musel dostaviť do zámku lekár. V ten nehostinný deň sa narodil úplne nepohostinný Alstyr. Tretí a posledný syn lordov. Len čo sa Alstyr naučil chodiť a hovoriť bol ako divoký vlk. Jedna zo služobných ho označila za „dieťa diabla“, a čo si budeme nahovárať, nebola ďaleko od pravdy.
Alstyr sa s bratom potuloval po krajine ich otca a zapáčilo sa im stádo oviec. Hnali ho a nahnali sa až Alstyra napadlo niečo, čo by nenapadlo nikoho, ono stádo roztrhať. Mesto na neho hnala inkvizíciu a lord ju podplácal, aby ho neupálili. Od tej doby Alstyr nesmel opustiť zámok, ak nebol pod dohľadom stráží. Neskôr, pre svoju prostorekosť a prílišnú pravdovravnosť, bol vykázaný aj zo spoločenských večerí, ktoré jeho otec usporadúval na zámku. Alstyrova cesta sa tak skrátila na záhrady, knižnice a jeho izbu v zámku.
Poslednou kvapkou do povestného pohára trpezlivosti lorda bolo, keď Alstyr bezhlavo a chladnokrvne zabil jedného zo svojich bratov. Bolo mu vtedy pätnásť a zamiloval sa do slúžky, ktorá mu do izby nosila jedlo. V ten osudný deň neprišla, tak sa ju Alstyr vydal nájsť a zamieril si to do kuchyne. Videl, čo vidieť nemal. Obral okrasné brnenie o palcát a po svojom čine sa v pokoji sadol k jedlu. V modlitbe, sa spätými rukami, za neho poďakoval a ako by sa nikdy nič nestalo sa najedol. Za toto vyhlásil po zemi, že jeho dvaja synovia zomreli pri nehode a Alstyra poslal do kláštora.
Bolo to pre neho potupná a pokúsil sa mnohokrát o útek. Nikdy sa mu však nepodaril. Nebol schopný prejsť cez sväté symboly. Pre ľudí to nebol žiadny problém, ale pre démonov veľký. To že je Alstyr z časti démonom zistili mnísi až po tom, čo sa Alstyrovi donieslo, že zomrela starobou, jeho matka. Bol natoľko rozčúlený, že nielen zbúral s nadľudskou silou steny svojej izby, ale tiež svojím krikom, plným žiaľu, zbavil okná okrasných skiel a premenil ich na črepy. Vtedy mnísi pre Alstyra vytvorili amulet, ktorý ho upokojil. Už mohol prejsť okolo symbolov a zúčastniť sa tak aj ich rituálov a plnohodnotne sa učiť, byť kňazom. Vďaka amuletu, bol Alstyr pokojnejší, nezabíjal na počkanie, ale rovnako cítil zlé pohľady. Všetci z neho boli nervózni a tak ho vrchný otec vyslal spolu s inými podobnými vyvrheli na misiu. Po týždňoch bojov a straty časti družiny im došlo, že sú vyslaní na smrť.
Začali plánovať pomstu svojim chrámom. Zbavili sa svojich amuletov a využili svoje plné síli na dosiahnutie cieľa. Keď dosiahli ciele, došlo im, že keby onú vec predali, každého by zabezpečila do konca života. Využili onen artefakt k pomste, pretože ostatné chrámy sa o neho začali biť. Predali ho úplne cudziemu chrámu a odišli do sveta. Alstyr, ktorý ako jediný klamal a svoj amulet nezničil, si vzal svoj podiel a vydal sa na cesty. Už ho nezaujímalo, čo sa kde stane nech už by sa niečo stalo. Zdokonaľoval svoje schopnosti kňaza, liečiteľa a nechal rozniesť fámu, že zahynul spolu s celou družinou, kdesi v útrobách jaskýň.
Peniaze využil všetky. Väčšinu toho rozdal chudobným a zvyšok mal pre svoje potreby. Žil nejakú dobu v maličkom, práve expandujúcom, prímorskom meste, kde obýval prázdnu kaplnku a poskytoval nielen ošetrenie, ale aj duchovnú útechu. Žil svojím spôsobom, trochu prehnaným a tiež trochu "zlým", ale mesto ho malo rado. Za čas sa z kaplnky stal Alstyrov kláštor, kde vychovával siroty a možných nástupcov. Mesto opúšťal na žiadosť mnohých ľudí. Mnohých zúfalých ľudí.
Rybárom sa potopila loď. Potopila ich nejaká démonická príšera z hlbín. Dostala sa k nim však správa, že väčšina žije, stroskotala na ostrove. Išiel s nimi a so skupinou dobrodruhov. Počúval ich príbehy. Príbehy, v ktorých sa Alstyrovi niečo spájalo. Nevedel čo, ale ako by ich poznal. Nie tie príbehy, ale tých démonov, čo porážali. Doplávali do miesta a z hlbín sa vynorila šupinatá beštia zelenej farby. Mala sedem hláv a jej koža bola ako z ocele. Ako odrážala útoky mečom, tak sa po jej koži zviezli aj kúzla. Od toho tu bol skupinou vyžiadaný Alstyr. Len liečivé kúzla mohli narušiť jej dokonalú obranu. Keď beštiu zabili, premenila sa na obyčajnú dievčinu. Alstyr sa k nej sklonil a spoznal ju. Premýšľal, či aj jeho bude chcieť družina hrdinov zabiť, pretože zabíjali tú skupinu, ktorá už mala dávno zomrieť. Zbavili sa svojich amuletov a premenili sa v monštrá. Nepoznali ho. Zachránili rybárov a Alstyr dostal od družiny hrdinov ponuku na cestovanie. Kývol na ňu a odcestoval s nimi. Družina sa chvastala mnohými činmi. Že už im chýba, len posledný démon, ktorý sa mal údajne premeniť na zlatého draka, netušiac že je to práve Alstyr a drak je fámou.
Doplavili sa k zemi, kde by mali údajne byť, a išli po drakovi. Bezhlavo sa vrhli do jeho brlohu a došlo k boju. Drak nebol zlatý a skoro ich všetkých zabil, nebyť Alstyra a jeho pričinenia. Alstyr zahodil svoj amulet a draka zadržal. Nezabil ho, ale žiadal po ňom želanie za jeho život. Drak nemohol inak, než súhlasiť. Alstyr si prial, aby družina dokončila svoj cieľ a našli aj posledného z družiny démonov, vyslaných chrámom, ale aby naďalej žil. Tak skoro mŕtva družina pochopila, že posledného démona vzali so sebou a zapálili v sebe nedôveru. Drak upravil Alstyrov amulet, ktorý keď zničí, prepustí jeho démona a on zostane živý.
Sám Alstyr družine pomáhal zabiť démona a stal sa na ďalších niekoľko rokov, uznaným a obdivovaným členom skupiny dobrodruhov. Až ho začalo tempo mladíkov zmáhať, rozlúčil sa s nimi na poslednej zastávke a vstúpil tak do krajiny Andarie. Síce sa im s ním nechcelo lúčiť, ale sľúbil im a oni jemu, že sa určite znova stretnú. Alstyr sa tak vydal hľadať nejaké útočisko v neznámej krajine. Hoci už v sebe démona nenosí, je stále drzý a jeho vyjadrovania "zlé", ale ktovie, či už to nie je senilita ..

návrat na seznam příběhů

Komentáře hodnotících k příběhu
(vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie)
Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu
Hnědá = tento komentář může být zastaralý
Fafner - 3

Příběh obsahuje poměrně hodně gramatických chyb (shoda podmětu s přísudkem, čárky ve větách ale i překlepy). Dále má určité pasáže velice nesrozumitelné, např. "Premýšľal, či aj jeho...".
Melaroco - 4

Celkem ctive psane. Lec chvilkama zmatene lehce.
Vesi - 2

Víš...ono není pravda, že čech nepozná gramatický chyby ve slovenštině...pozná. A pokud na nich někomu záleží tolik jako mně...pak ve spojení s flink stylistikou to nedá víc než 2.
Heratrix - 3

Příběh je originální, postava jakž takž vykreslená, ale bohužel je příběh hlavně v druhé části dost zmatený. Pokud to ještě učesáš, řekla bych, že na 4* to klidně vydá.
Podrobný rozpis získaných ohodnocení:
známka 2: 1x
známka 3: 2x
známka 4: 1x

© Copyright 2002-2019 by logo Všechna práva vyhrazena

TOPlist