Gandir

-> Charakterník

Ja Gandir som sa narodil v hlbokých lesoch ktoré boli zmietané v bojoch o územie, dvoch znepriatelených dedín. Jedného dňa keď prebiehala vojna zabili môjho otca a moju matku zobrali so sebou ako vojnovú korisť , bol som ešte veľmi malý a nevedel som čo mám robiť a tak som len sedel pri tele svojho otca a plakal koľko mi oči stačili. Netušil som koľko času som tam presedel. No z môjho žiaľu ma vytrhol dotyk na ramene, keď som sa otočil zistil som, že je to ruka starca ktorý ku mne prehovoril : „ Poď chlapče, tu už nič nezmôžeš.“
A ja som s ním šiel.
Netušil som čo mám robiť a tak som sa nechal viesť starým mužom. Odviedol ma hlboko do lesa a veľmi ďaleko od svojej dediny. Po dlhej ceste na voze ktorý ťahal kôň sme prišli pred drevenú chatrč z ktorej mi po celom tele nabehla husia koza. Na dverách visela kostra človeka a všade okolo chatrče boli porozhadzované kosti a lebky ľudí a zvierat. Opýtal som sa ho čo je to zač ale on bol ticho a ťahal ma dnu do tej chatrče. Posadil ma za stôl a dal mi misku s polievkou a povedal mi nech sa najem a vraj mi potom niečo prezradí. Tak som sa najedol sadol si ku nemu do kresla pri krbe. Pozrel sa na mňa a milo sa usmial.
„Nemusíš sa ma báť neublížim ti ale naučím ta niečomu kto ťa v Dedine nik nenaučí. Som veľmi starý a nemám žiadneho potomka ktorému by som mohol odovzdať dar ktorý som dostal. A čo je to za dar opýtal som sa ho vystrašené. Je to schopnosť rozprávať sa a oživovať mŕtvych na tvoju ochranu a využívanie mágie. Takže budeš mojim učeníkom nekromanta.“
„Nekromanta? Čo to je ten nekromant ?“ nechápavo som sa ho opýtal.
„ Je to človek ktorý ovláda mágiu a reč mrtvích ktorých môže vyvolať ak potrebuje pomoc.“
Vystrašené som sa pozeral na neho a povedal som si otec mi zomrel matku už asi neuvidím naučím sa to a pomstím ich. Tak som mu povedal že súhlasím s tým aby ma naučil byť dobrým nekromantom. A tak som sa učil a učil čítal veľa kníh a pokúšal sa nadviazať kontakt s mŕtvymi až sa mi to jedného dňa podarilo. A odvtedy mi to išlo jedna radosť do mágie som sa dostal hneť potom ako som už vedel ovládať nemŕtvych kostlivcov ktorý poslúchali moje príkazi. O mágii som prečítal veľmi veľa kníh ale stále mi to nešlo nevedel som nato prísť až jedného dňa keď som trénoval vyslovovať kúzelné slová prišiel ku mne starý nekromant a povedal mi že sa mám ukľudniť a pokúsiť sa dostať do tranzu , a nemyslieť na nič iné len na to slovo ktoré chcem vysloviť. Tak som to vyskúšal a skoro sa mi to podarilo cítil som ako keby som oslabol a on vravel že som na dobrej ceste a že mám v tom naďalej pokračovať a zdokonaľovať sa.
Moje schopnosti rástli a ja som sa naďalej učil lenže ako som ja rástol môj učiteľ chradol a starol. Jeho stav už bol vážny keď mi povedal o skrýši v dome kde má uložené staré knihy. Deň na to zomrel.
V skrýši som našiel jeho starú kúzelnú knihu v ktorej bol založený lístok a na ňom stálo:
Vezmi si túto knihu ako dar a opatruj ju.
Tak teda som si ju vzal a začal z nej čítať bola to kniha vyvolávaní a premien na nemrtvich. Tak som pokračoval v štúdiách nekromancie a mágie a vydal som sa na cesty. A prišiel som až ďaleko na sever do mesta zvaného Imer kde som sa pridal do jedného cechu ktorý mal názov Severní jazdci kde ma naučili alchýmiu a stal som sa imerským alchymistom. A to by bolo z mojej minulosti asi všetko.

návrat na seznam příběhů Komentáře hodnotících k příběhu (vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie) Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu Hnědá = tento komentář může být zastaralý	Gryfus - 2 Zmatené, nepřehledné a nepoutavé, zkus to krapet jinak.
Podrobný rozpis získaných ohodnocení: známka 2: 1x