V tichej kamennej miestnosti sa ozvalo krátke povzdychnutie. Na posteli prehodenou kožušinami sa chúlila malá postava dievčatka. Nič nenaznačovalo že je niečo zle, že niečo nie je v poriadku. Dievča so striebornými vlasmi sa pohlo a pomaly sa posadilo na posteľ. Tvár si unavene držala v malých rukách tmavej pokožky. Po chvíľke ticha a stonania si prehrablo vlasy a krvavočervenými očami sa zdesene rozhliadla po miestnosti.
"Vel'klar lil uoi'nota uil Usstan? Vel'bol zhah nindol?!" zhrozene štebotalo dievča.
Otočilo hlavu na ťažké kamenné dvere a zúfalo si zahryzla do pery.
"Nindol h'ros tlu. Nau i'dol. Qualla, Nau!!" ticho vzlykla a so slzami v očiach klesla na kožušiny.
"Ele ussa? Vel'klar phuul lil byrren? Usstan h'ros tlu lil er'griff uss zet... Usstan h'ros..." ticho zašepkala pomedzi žiaľom stisnuté pery a schúlila sa do klbka. Ostala sama? Ako sa to stalo? A prečo je vzduch až tak riedky?
Minúty a hodiny plynuli. Nebol nikto v miestnosti kto by dievča potešil, rozveselil, povedal mu že všetko bude dobré a v skutočnosti sa nič nestalo. Nikto. V miestnosti bolo len ticho prerušované vzlykmi dievčaťa a tma, neskutočná tma. Možno čas plynul rýchlo, možno pomaly, kto vie? Malá bytosť sa utápala v strachu a smútku mimo vesmír normálneho fungovania - strach bol v nej a ona bola v strachu. Nič iné neexistovalo. Ani hlad, ani tma, ani únava, ani čas. Nič čo by ohrozilo dominantnosť smútku neexistovalo. Buď príjme na seba meno víťazného domu alebo bude obetovaná dlhou dýkou s ôsmymi ostrými pazúrmi ktorá vytrhne jej srdce krutej bohyne Lloth a zatratená na veky.
Kamennou chodbou prešiel drow vo vysokých topánkach z tmavej látky ktorým mágia nedovolila vydať čo i len najmenší zvuk - v Podtemne bezpochyby smrteľný. Veľká postava muža chytila dievča za ruku a nevrlo na ňu vybafla: "Vrine'winith cri'n xor usstan orn zu'tour dosst lotha norrs!"
Muž ju vliekol po zemi nevšímajúc si jej podvedomé stony keď sa udierala o kamene povaľujúce sa na zemi. Po chvíle prišli k veľkým kamenným dverám pri ktorých stáli dvaja strážny. Muž im povedal:
"Ghil zhah lil ligrr udos paken dal lil qu'ellar del lil vyk'zlade vaen isto. Nind zhahen galla ulu vrine'winith udossa jhal udos zhahen qee lueth paken ilta lueth stath yathrin xuil udossa. Lil tois pholor lil i'dol ghil. Il zhah lil er'griff zet nin. Lil ilhar ssinssrinil ulu kyorl ilta."
Stráži kývli a otvorili ťažké dvere. Keď muž prechádzal okolo vrhli po dievčati zaujaté pohľady.
Uprostred siene stál veľký trón z kameňa v tvare osem-nohého pavúka. Na ňom sedela pohľadná drowka so striebornými vlasmi. Okolo nej sa hmýrili ženy a
muži, obsluhujúc ju. Strážny privliekol dievča až pred stôl a tam ju nechal samú. Matrona matka vzhliadla na dievča a vľúdne sa usmiala.
"Vrine'winith cri'n ligrr, dos inbal nau sanrr whol nindel. Dos phuul dro. Udos paken dos dal lil qu'ellar del Noquervs ji dos gumash dro xuil udossa wun gre'as'anto. Dosst fuma zhah al lueth ka dos ssinssrin ulu kyorl mina 'sohna, tlu bwael lueth xun vel'bol Usstan telanth. T'yin dos shlu'ta tlu ves nygurath. Ji? Xun dos ja`hai?" spýtala sa.
Dievča zdvihlo hlavu a uprelo na ňu rudé, červené oči. Dlho hľadeli jedna na druhú. Po chvíli dievča vzlyklo a kývlo. Matrona sa usmiala.
"Ula. Usstan orn kus dos ulu lil qu'ellar del Lloth Gaer dos orn screa faer lueth lu'oh ulu o'goth foluss. Mziln nind orn zao dos rilbol bauth udossta yah. T'yin, vel'drav dos phuul kr'athin dos shlu'ta kla'ath Lloth izil dos ssinssrin lueth dos shlu'ta alu ulu dosst fuma, ichl. Nin alu rath ulu dosst cuass'ili lueth cal folbol. Dos orn ssrig'luin nindel p'los dos sevir nindol qu'ellar. Usstan belbau dos lil kaas Waer'honglath. Ser ol xuil bel'la - usstan orn lar dos vel'drav usstan orn ssrig'luin ulu kl'ae dos. Aluve', ussta dalharen." povedala a kývla smerom k dverám.
Starosti a smútok sa rozplynuli ako prach vo vetre, nezmizli, stále ste ich mohli cítiť ale už aspoň neboli na kope a čerstvý vzduch ich robil znesiteľnejšími. Waer, ako ju neskoršie prezývali, už odišla po svojich, masírujúc si otlčené ruky. Strážnik ju odviedol do jej izby a dal jej najesť. Taktiež jej doniesol batôžtek s vecami ktoré u nej našli keď ju brali - šperky, ozdôbky, krátku dýku a bič so šiestimi zakončeniami v tvare hadej hlavy napustených jedom.
Dom hada bol v rámci Podtemna skutočne hlboko. Len pár odvážlivcov sa odvážilo vybrať sa na prechádzku do najspodnejších vrstiev podzemia a ešte menej sa ich rozhodlo tam žiť. Hlavný chrám Lloth sa nachádzal v strednej, najviac zaľudnenej časti Podtemna. Cesta vyššie bola zložitá a nebezpečná. Na ceste striehli démoni ako sú beholderi, Kuo-toa, derro a podobne. Výprave sa ale podarilo bez nejakej väčšej ujmy vystúpiť pár kilometrov vyššie do mesta Maerimydra. Tam vstúpili do chrámu a predali dievča mladým kňažkám. Tie ju odviedli do menšej sály s množstvom pohodlných postelí.
Keď vstúpila, štebotajúce drowky stíchli a zvedavo sa na ňu pozerali. Waer si potichu sadla na jednu z voľných postelí a neprítomne sa zahľadela do prázdna. Mladé kňažky si niečo medzi sebou povedali a vrátili sa k svojej práci i keď ju po očku neprestali sledovať. Jedna z nich zhrozene pustila hrebeň na zem a kamennou sálou sa rozľahol cingot kovového hrebeňa o kameň. Bolo neskoro. Nebezpečne rýchlo sa blížila rozzúrená kňažka vykrikujúc: "Lu'oh kuuv dos? Dos lotha ykihk jor! Inbau tir ussta orlingg!"
Waer'honglath zdvihla zrak a pozrela na dlhú dýku ktorú schytila rozzúrená kňažka na svojej ceste za ňou. Postavila sa a keď bola kňažka dostatočne blízko chytila ju za plece. V okamihu sekundy sa objavila za ňou a kňažka sa skĺzla k zemi. Waer vrhla na ostatné dievčatá nevraživý pohľad a vycerila krásne, slonovino-biele zúbky. Ľahla si na posteľ a prikryla sa prikrývkou kým ostatné sledovali ako sa rozzúrené dievča krúti v kŕčoch na zemi.
Nasledujúci deň si ju predvolala postaršia kňažka ktorá mala na starosti výcvik kňažiek v liečiteľstve a mágii. Spustila:
"Usstan inbal nym'uerus vel'bol inbal dos xunor mufiga. Ves bwael. Dos orn tlu natha bwael baut'wael jhal dos inbal ulu screa lu'oh ulu honglath dos harl. Usstan orn zao dos lu'oh ulu o'goth lueth lu'oh ulu jivviim. Nindel zhah ves kleel." a tak započal jej výcvik.
Učila sa všetko potrebné pre prežitie a náhodou ju to aj bavilo. Súčasťou výcviku bola mágia, anatómia, liečenie, poznávanie byliniek a podobne. Žila, jedla a pila so všetkými ostatnými. Bez súkromia a bez kamarátok. Ak niekto provokoval, bol umlčaný. Mnoho dievčat prichádzalo ale len málo vydržalo až do konca. Hlavnou časťou výcviku bolo zapadnúť do vzorca a to sa im darilo.
Veľa rokov trvalo kým ukončila výcvik. Konečne po štyridsiatich rokoch sa dočkala svojho cieľa. V kaplnke chráme bohyne Lloth sa zhromaždilo takmer celé spoločenstvo Menzoberanzanu. Miestnosťou sa rozľahla opojná vôňa červených magických sviečok. Svätenie sa premenilo v žiadostivé orgie na počesť pavúčej kráľovnej. Waer'honglath - prvá z ročníka mala tú česť byť vysvätená prvá. Jej rozopnutá róba padla na zem a nahá sa postavila do kruhu sediacich hlavných kňažiek po krvi túžiacej bohyne. Slávnosť sa začala - v slastnom opojení z drogy vznášajúcej sa vzduchom začali kňažky odriekať slová kúzla. Miestnosť vybuchla ohňom čo vyvolalo zdesenie v očiach mužov a nižšie postavených žien. Svetlo pôsobilo na ich nezvyknuté oči ako ihly. Keď šok z bolesti opadol, upriamili všetci zrak do prostred miestnosti kde sa zmätene rozhliadal ohnivý elementál zo sféry mimo nášho sveta. Waer najprv začala odriekať modlitbu potichu. Démonov výraz bol nespokojný a preto zrýchlila. Po čase sa chrámom ozývali fanatické výkriky zdrogovanej kňažky. "Svätenie" bolo u konca. Waer'honglath pocítial "starostlivosť" a prítomnosť ich bohyne ktorá ich pred tisícročiami zachránila pred krutými a zlostnými elfami ktorí zradili ich priateľstvo. Človek by si povedal že kňazka má byť bezmocná a nevinná. Nie v Podtemne. Stala sa z nej chladná, vypočítavá, zradná a egoistická oportunistka využívajúca všetko a každého na splnenie svojho cieľa alebo úlohy, nebrániac sa vražde z nutnosti. Bola taká aké bolo Podtemno. Chladná, nebezpečná, hlboká a temná zároveň. Bola taká akou ju stvorili. Nechutne využili jej prázdnotu a smútok a zaplnili ho niečím čo logicky nedávalo zmysel. Stal sa z nej nástroj na vytváranie nástrojov.
Tak ako matrona dávno sľúbila, tak sa aj stalo. Spolu so sprievodom zišla späť do mesta po chodníku ktorý si pamätala už iba ako zo zahmleného sna.
S hrdosťou prešla okolo strážnych ktorí tam stáli už od jej detstva. Bez slova otvorili ťažké kamenné dvere a pustili hrdú kňažku do siene s kamenným stolom.
Waer pokľakla pred stôl a spustila:
"Ilhar, Usstan uil ghil izil dos ssinssrinil. Usstan inbal kkuuth vel'bol dos ssinssrinil. Nin ori'gato ussa ragar ussta fuma."
Keď dokončila sklonila hlavu a počkala ako zareaguje Matrona.
"Usstan uil ji taudl" začala matka nevšímajúc si zarazenú tvár kňažky :"Usstan shlu'ta naut ori'gato dos alu nin. Dos inbal ulu ragar natha jor del nindol qu'ellar lueth sila ukta ghil. Dos orn yutsu xuil ilta xor dos orn naut. Nindel zhah ol. Ilta kaas zhah Ssin'urn Nin sevir lueth ragar ilta. Il zhah wun lil tresk'ri phor udossa. P'luin nindel dos shlu'ta ragar dos fuma." dokončila.
Waer ostala ako prikovaná. Nebola schopná pochopiť prečo ona, po tom všetkom čo prežila a ako dlho čakala. Jediné na čom jej možno skutočne záleží musí odložiť kvôli nejakej zradnej kryse čo utiekla na povrch a rúha sa Lloth? Akú to má logiku? Prečo? Čo tam po tom - nájde ju a privedie späť a do týždňa bude môcť byť doma. Snáď...
Komentáře hodnotících k příběhu (vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie) Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu Hnědá = tento komentář může být zastaralý
V tichej kamennej miestnosti sa ozvalo krátke povzdychnutie. Na posteli prehodenou kožušinami sa chúlila malá postava dievčatka. Nič nenaznačovalo že je niečo zle, že niečo nie je v poriadku. Dievča so striebornými vlasmi sa pohlo a pomaly sa posadilo na posteľ. Tvár si unavene držala v malých rukách tmavej pokožky. Po chvíľke ticha a stonania si prehrablo vlasy a krvavočervenými očami sa zdesene rozhliadla po miestnosti.