Aktuální dění Odkazy Pro nováčky Hraní role Města a území Informace

Gimli

-> Charakterník

obrázek postavySlnko nad našou dedinou práve zapadalo, sadol som si pred dom a vychutnával si ten príjemný letný večer. Lavička bola ešte rozpálená od slnka, zavrel som oči a unášal som sa myšlienkami, ako sa plavím cez more do vzdialených zemí. Cesta za dobrodružstvom ma vždy lákala a pritom som iba rolník, čo sa kutre v zemi a zbiera liečivé bylinky.
Po pár minútach slastného odpočinku som začul akési mrmlanie, vychádzalo z lesa kúsok od mojho domu, posledného v dedine. Postavil som sa a hladeľ tým smerom, ale rýchlo sa stmievalo a v šere som nič nevidel. Zrazu z lesa priletelo zelené svetlo a trafilo ma rovno do hrude, cítil som, ako zo mna uniká moja životná sila. Snažil som sa výkrýknuť ale márne, pomaly som spadol na zem a videl som len tmu.
Neviem kolko hodín či dokonca dní som bol v bezvedomí, ale ked som sa prebral, videl som zase len tmu. Načiahol som ruku, ale ihned zavadila o nejaku latu. Preboha ved som v truhle! V tom sa truhla naklonila a začul som tlmené hlasy luďí. Ihned som začal kričat, aby ma odtialto dostali. Truhla sa skoro ihned začala pomaly otvárať. Denné svetlo ma uplne oslepilo. Pomaly som začal rozoznávať ludí z našej dediny. Vravim im:
"Ludia, čo bláznite?!"
Konečne sa mi začal vracať zrak. Bola tam skoro celá dedina, niektorých som videl ešte len rýchlo prichádzať. V tom dal starosta povel, aby ludia stíchli a otočil sa kumne.
"Ach Gimli, ty žiješ! Naš domáci mastičkár ťa vyhlásil za mŕtveho. Srdce ti nebilo a neprebral si sa niekolko dní."
Ticho som naňho neveriacky pozeral. Chytil som sa za hruď, ale nič som tam nemal okrem malej jazvy, ktorá tam predtým nebola. Vstal som a povedal im, čo sa mi prihodilo. Ľudia si začali šeptat, ale starosta nas po mojom príbehu rýchlo rozpustil. Pri ceste domov som si všimol, ako ludia na mna zazerajú. Ticho si šeptali, ako keby videli ducha.
Pomaly som prišiel k domu. Na lavičke ma už čakal starosta s dvoma mužmi.
"Tak si tu Gimli. Chcem sa s tebou pozhovárat. Sadni si, prosím."
Pomaly som sa posadil vedľa neho, pritom dvaja muži zo mna nespúštali oči. "Vieš, poslednou dobou sa v okolitých dedinách dejú čudné veci. Nie si sám, čo sa prebral z večného spánku. Ľudia sa len domnievajú, lebo to držíme v tajnosti, ale naše kráľovstvo obchádzajú nemŕtvy. Nie je ich však veľa. Ale nevieme, čo u náš hľadajú. Zdá sa, že práve oni s tebou niečo vyviedli."
Mlčky som hľadel do zeme. O chvíľu starosta vstal a povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem.
"Gimli. Mám ta rád to vieš, ale musíš tuto dedinu opustit."
Nechcelo sa mi verit tomu, čo mi práve povedal. Na moje námietky však len krutil hlavou. Potom pokračoval:
"Prosím. Zbal si veci. Týto muži ta odvezú niekam, kde ti isto pomožu."
Potom odišiel. Muži ma náhlili. Rýchlo som si zobral pár drobností, čo ma napadlo, a vydali sme sa na cestu.
Za dva tiché dni sme prišli k prístavu mesta Gralin, bol som tu len zopár krát. Všimol som si, že som mal stále studené telo, hoci chlad som necítil. Zazdalo sa mi, že aj v tme vidím akosi lepšie. Bol som z toho zdesený. Naozaj sa somnou niečo deje. Už sám som aj chcel, nech ma tí muži dovedú k človeku, alebo k luďom ktorý by mi vedeli pomocť. Konečne sme zastavili pred stredne veľkou loďou. Bola to obchodná loď. Kapitán bol celkom mladý, čo ma dosť prekvapilo. Loď sa pomaly začala hojdat a prístav sa začal vzďalovať. Zacnelo sa mi po mojej chalúpke a malom poli na okraji lesa.
Keď som sa rozkukal po palube pomaly som sa začal každého pýtať kam to vlastne plávame, ale nikto mi nechcel nič prezradiť. Podla naloženého tovaru a zásob vody som usudil, že niekam ďaleko a to zrejme za účelom obchodu. Po siedmych dňoch sme doplávali na ostrov zvaný Kyr, potešil som sa lebo plavba sa mi začala zdať nekonečná. Posádka začala vykladat tovar a nakladať iný. Kapitán na mňa kývol a povedal:
"Ty tu ešte nevystupuješ. Mám príkaz odviezť ťa na iné miesto. Podľa mapy odhadujem že je vzdialené asi deň alebo dva plavby. Tam ta budú čakat a pomožu ti." Prikývol som.
Za den sme priplávali k nejakej zemi. Bolo vidieť, že posádka ju nepozná. Hľadeli na nu ako mača na klbko bavlny. Spustili čln a dvaja muži ma odviezli k prvému vhodnému miestu na vylodenie. Keď som vystupil, okamžite začali plávať spat. Obzeral som sa okolo seba. Predo mnou bol iba hustý les zo stromami, čo som v živote nevidel. Loď sa začala strácať v diaľke.
S prichádzajucou tmou som pomaly začal chápať, že po mňa nik nepríde. Kapitán ma oklamal. Tak ako aj starosta. Odkopli ma ako nakazeného psa niekde v pustine.Našiel som si miesto na noclach, až nakoniec po prebdenej noci plnej zvukov a praskaní prišlo konečne ráno. Vydal som sa teda na cestu preskúmať toto tajuplné miesto.
Deň pomaly ubiehal a zdalo sa mi, že som len blúdil dokola, všade rovnaké stromy, rovnaké vtáky, rovnaká zem. Ale ako slnko zapadalo zbadal som v dialke nejaký múr. Potešil som sa v domnení že tu nájdem ľuďí , ale pravda bola iná a nie zrovna najlepšia.
Ako som rýchlym krokom vykročil k nemu, zo zadu ma obklúčila skupina kostlivcov. Pozeral som na nich s otvorenými ustami, hoci už bola skoro tma videl som dobre. Nikdy ma len nenapadlo, že niečo také uvidím. Akurát keď ma jeden znich s vycerenými zubami už už išiel zahryznúť, zvolal naňho další, o mnoho väčší kostlivec so štítom a helmou, asi ich veliteľ. Ten mu povedal
"Nechajte ho vy spráchnivené kostry, tento tu nevypadá ako človek, smrdi mi inak."
Kostlivci spravili rozostup a kosťák pristúpil ku mne.
"Odkiaľ si prišiel, červ" , spýtal sa ma.
Vysvetlil som mu, že som asi umrel a vstal z mŕtvych. Popísal som mu aj cestu sem, celý moj príbech. "Aha ,tak teda vidím, že naši lichovia rozširujú hranice." Začal sa chechtať a s ním aj celá jeho kostená tlupa.
"Nuž, teda máš štastie. Dnes ťa nezabijem nekromatne choď a šír našu vieru medzi ľuďmi. Ale davaj si pozor! Nabudúce už také štastie mať nebudeš! Drž sa na sever a prídeš do mesta zvaného Thyris. Tam možno nájdeš pokoj."
A tak som sa vydal na cestu do mesta zvaného Thyris.
Kráčal som celu noc až za včasného rana som zbadal krásne mesto z pieskových múrov.Tak povzychol som, moja nová cesta životom sa može začať.

návrat na seznam příběhů

Komentáře hodnotících k příběhu
(vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie)
Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu
Hnědá = tento komentář může být zastaralý
Gamer - 4

Zaujímavý nápad len si skús opraviť niektoré chyby a bude to hneď lepšie!
Podrobný rozpis získaných ohodnocení:
známka 4: 1x

© Copyright 2002-2025 by logo Všechna práva vyhrazena

TOPlist