Fatal vyrástol so svojím otcom v chalupe v hlbinách andorských lesov.
Otec sa o neho príliš nestaral a dával mu za vinu smrť jeho matky, ktorá zomrela pri pôrode, čo mu od malička dával patrične na javo.
Viac ako k synovi sa k nemu správal ako k lacnej pracovnej sile.
Kým otec vylihoval v posteli, alebo sa flákal po krčmách v ďalekom Andore, mladý Fatal sa musel obracať, aby bolo doma všetko nachystané - narúbané drevo, nazbierané lesné plody a bylinky, ulovená zver, nastrihaná koža a podobne.
Drvivú väčšinu z toho, čo Fatal z lesa doniesol, otec predal, alebo vymenil za medovinu.
Dni sa vliekli a mladý Fatal dospieval. Veľakrát už chcel nadobro opustiť rodnú chalupu, no otec mu to nikdy nedovolil a on sa mu bál oponovať.
Celé dni ostával doma sám, keďže otec ich trávil kšeftovaním a popíjaním v Andorskej krčme.
Jedného mrazivého dňa sa otec večer nevrátil.
"Určite zase ostal spať v krčme alebo v necestinci" pomyslel si mladý Fatal.
No otec sa nevrátil ani druhý deň, ani tretí, ani štvrtý...
Fatal dlho váhal, či ho má ísť hľadať alebo nie, keďže mal prísny zákaz opustiť les.
Nekoniec sa predsalen rozhodol, že sa poobzerá po nezvestnom otcovi.
A tak sa vydal smerom, ktorým každé ráno vídaval otca odchádzať.
Bola tuhá zima, sneh povyše kolien, a tak mal čo robiť s brodením sa cezeň.
Došiel až na kraj lesa a v diaľke uvidel vysoké hradby.
"To musí byť to mesto, kam otech chodieva" pomyslel si.
Celé dva dni strávil túlaním sa andorskými uličkami a hľadaním, no otca nikde nebolo.
Odvtedy sa Fatal prebíjal svetom sám. Spoznal množstvo ľudí, ktorí ho naučili ako žit v meste.
V krčmách postretol veľa potulných hraničiarov, ktorí ho priučili ich remeslu, ale taktiež veľa zlodejov, lapiek a vrahov, od ktorých si radšej držal odstup...
Jedného dňa, ani už presne nevie prečo, pridal sa Fatal do armády.
Spočiatku bolo všetko v poriadku, rýchlo si tam našiel veľa dobrých kamarátov, no každá minca má dve tváre a tá druhá sa po čase začala prejavovať.
Čím ďalej, tým viac začal byť nespkojný s velením armády, ale nechcel ju opustiť kvôli veľmi dobrým kamarátom z radu spolubojovníkov - vojakov.
V armáde bolo cítiť čím ďalej, tým Väčšie napätie.
Fatal si začal všímať, že zerejme nebude jediný nespokojný. Rozpaky pociťoval aj zo strany ostatných vojakov.
Nervozita stále narastala, až kým sa nestretol so svojimi najbližsími kamarátmi z armády mimo sídla.
Vtedy nastal zlom.
Všetci do jedného sa zhodli na tom, že takto to už ďalej nepôjde a rozhodli sa, že armádu nadobro opustia a založia si spoločný cech.
Slov dalo slov, a tak si všetci zbalili svoje veci, svoje rozhodnutie spoločne oznámili veliteľovi a odišli.
V Perle juhu si prenajali veľký dom, nasťahovali sa a usilovne pracujú na založení vlastného cechu...
Komentáře hodnotících k příběhu (vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie) Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu Hnědá = tento komentář může být zastaralý
Cintie - 3
Líbí se mi to, je to hezky napsané. Jen mě mrzí ten useknutý konec, nechceš připsat něco ze současnosti? :-)
Fatal vyrástol so svojím otcom v chalupe v hlbinách andorských lesov.