Aktuální dění Odkazy Pro nováčky Hraní role Města a území Informace

Abegoth

-> Charakterník

obrázek postavy"Predstavenie sa skončilo, ďakujem Vám za pozornosť!" ozvalo z maringotky. Chudy muz zatiahol zaves a posadil sa na stolicku. "Tak, to by sme mali," usmial sa a pozrel na svoju druzku, "zajtra vyrazime do dalsieho mesta." Druzka len nemo prikyvla a pokracovala v platani deravych siat. Muz zacal prepocitavat zarobene peniaze, ked tu zrazu sa ozval nesmely klepot na dvere. "Predstavenie sa skoncilo!" vykrikol znovu. Klopajuci sa neunuval a zaklopal este raz. Muz nastvane vstal a podisiel ku dveram. "Otravy jedny," zamumlal skor, nez otvoril dvere.
Stalo tam male chlapca. Mala utla postava, otrhane spinave saty, doranane nohy a na nich prach snad celeho sveta. Zohol sa k nemu, "Predstavenie sa skoncilo, chlapce. Chod domov." Chlapec sa len nemo prizeral. "Chod domov! Uz nie su ziadne pribehy!" zrukol. Druzka spozornela, co sa deje pri dverach. Pristupila k muzovi, "Nekric na neho, pozri ako zbedacene vyzera." Chlapca stale len nemo stalo, zmurkalo ocami, raz na muza, raz na druzku. Klakla si k nemu. "Ako sa volas?" milo sa usmiala. Chlapca len nemo prizeralo. "Neboj sa ma, ja ti neublizim. Dal by si si nieco dobre?" spytala sa kludne. Maly bedak len prikyvol hlavou, ale nevydal ani hlasky. "Pod, dame si nieco fajne." Muz len prevratil oci a zamumlal nieco nezrozumitelne. Zena ho prudko zahriakla trvdym pohladom i sepla, "Kde mas srdce?" Muz pokrcil plecami a zavrel dvere.
Druzka posadila chlapca na stolicku pri stole, prisunula k nemu misku so susienkami a pohar mlieka. "Daj si. Vsetky su tvoje," sepla a zmurkla. Chlapec sa najprv zdrahal, ale pri pohlade na take lahody, neodolal. Vystrasenymi ocami sledoval cele okolie, nesmelo si vzial jednu susienku. Po chvile sledovania susienky sa s chutou do nej zakusol. V tom momente sa citil ako Pan vsetkeho, iba on a jeho susienka. Nic viac. Druzka ho sledovala, spokojne sa usmiala, "Som rada, ze ti chuti. Volam sa Virae." Chlapca dvihlo zrak a upriamilo ho na nu. Uz, uz to vyzeralo, ze preriekne, no zrazu zamrkalo ocami a venovalo sa susienke. Muz zatskal a plytko prehodil, "Daj mu jest a posli ho prec. Vidis, ze je pomatene." Virae ho prebodla ostrym pohladom. Muz mavol rukou a opat sa venoval prepocitavaniu penazi. Pozrela na chlapca a milo prehovorila, "Ako sa volas?" Chlapca opat na nu pozrelo, no neodpovedalo. Virae sa rozhodla, ze na neho nebude tlacit a da mu cas. Virae vstala a nahla sa k muzovi. "Par dni si ho tu nechame a zacnem hladat jeho rodicov. Musia tu niekde byt." "To nemyslis vazne?! Zajtra odchadzame, nebudem tu tvrdnut kvoli nejakemu spratkovi!" ohradil sa muz. Chlapca zbystrilo pozornost, no stale sa venoval sladkemu darceku. "Ci sa ti to paci, alebo nie, pokial sa nenajdu jeho rodicia, ostane u NAS!" vykrikla Virae. Chlapcom prudko trhlo, ako keby sa zobudil z nejakeho sna, a schulil sa do klbka. "JA nie som charita!" zkrikol muz hrubym hlasom. Virae si sadla spat ku obleceniu a gestom dala najavo svoj nezaujem. Nazlosteny muz vysiel z maringotky, nieco zamumlal a buchol dverami. Virae sa nahla k bedacikovi, "Neboj sa, tu si v bezpeci." Pohladila ho po licku a dalej sa venovala nacatej robote.
Cas plynul ako voda. Slnko dvakrat vykuklo spoza hor a opat sa skrylo. Virae bola nestastna, lebo tych, ktorych hladala, nenasla. Rozhodla pre vazny krok. Rano vstala skoro, aby pripravila jedlo pre dve hladne krky. Cely cas bola zamyslena a strnula, nic ine jej nelietalo po rozume, len dve slova. "Kde su? Kde su?" Cas pokrocil a zobudil sa muz. "Dobre rano, Virae," prehodil muz, zaspato presuvajuc od postele. S Virae trhlo a prudko sa otocila, "Ach, som sa ta ale zlakla. Aj tebe dobre rano, Nazual. Na stole mas ranajky. Chcem sa s tebou porozpravat." Muz si sadol za stol. "Ide o neho, vsak?" pohodil hlavou smerom na chlapca, "Cakal som tento okamih, len nie takto skoro." Virae si sadla na druhu stolicku, "Nemam to srdce, ho len tak odkopnut. To dobre vies." "Draha, dobre vies, ze je to krok,..." odmlcal sa a pozrel na chlapca, "...ktory vsetko zmeni." Pozrela do zeme a nemo prikyvla. "Si si ista, ze to tak chces?" Virae kvapla slza a prikyvla. "Dobre vies, ze vlastne nemozeme mat,"povzdychla a odmlcala sa. "Toto je dar od bohov a nerada by som sa ho vzdala," povedala tichym sklucenym tonom. Nazual zacal jest. "Prosim, neber mi nieco, co uz nemozem dostat," zalostne povedala. Muz sa k nej otocil a usmial sa. "Nech je tak ako ziadas." Pozrel na chlapca, "Abegoth, syn Nazualov." Druzka najprv nevedela, co si mysliet. Po chvilke sa s placom vrhla muzovi okolo krku, sepla, "Dakujem."

Pribeh nie je dokonceny, ani nepresiel jazykovou upravou a korekciou. Prosim nekamenovat za chyby. Inak rad prijmem kritiku, pochvaly.

návrat na seznam příběhů

Komentáře hodnotících k příběhu
(vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie)
Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu
Hnědá = tento komentář může být zastaralý
Macros - 4

Hezke ,Abe jen pokračuj moc se mi to líbí.
Enari nom - 4

Pekne, ale muze byt jeste lepsi. Ja si pockam :)
Raist - 3

Žádný zázrak, ale na začátek příběhu je to přiměřeně poutavé.
Mrakoplas - 4

Moc hezký začátek :)
Theseus - 3

Nekamenuji ale přesto poukazuji na chybky. Možná by nebylo na škodu začátek trošku rozvést, jsem zvědavý na pokračování jestli někdy bude.
Heratrix - 4

Veľmi pekný začiatok, ale čo keby si napísal pokračovanie? Ako Abe vyrástol a akú má teraz povahu? A tiež by sa mi páčila interpunkcia...
Fafner - 3

Pěkný příběh, ale drobnosti které mi tam chybí... Diakritika je jedna věc, a pak ... rád si počkám na pokračování ;)
Vesi - 3

Moc pěkný, pokud bude pokračování a úprava, nic nebrání dát víc :)
Podrobný rozpis získaných ohodnocení:
známka 3: 5x
známka 4: 4x

© Copyright 2002-2024 by logo Všechna práva vyhrazena

TOPlist