Narodila som sa ako elf v malej dedinke v Andarii. Veľa si zo svojho detstva nepamätám pretože som bola nútená utiecť so svojou pestúnkou keď som mala 6 rokov. Mojich rodičov totiž zajali kvôli podozreniu z čiernej mágie a rozhodli sa ich upáliť na hranici. Pestúnka sa rozhodla konať keď zahájili pátranie aj po mne - dieťati démonov. Ušli sme s pestúnkou do lesa, kde nám však išlo o život úplne rovnako. Narazili sme na medveďa a pestúnka v pokuse ochrániť ma, prišla o život. Blúdia som dlhé noci a dni po lese bez jedla a vody až som bola úplne slabá. Jednej veľmi chladnej noci som už bola na pokraji síl a sadla si ku stromu vyčerpaná, pripravená zomrieť. V tom sa zjavila svorka vlkov. "Toto je môj koniec" pomyslela som si. Avšak vlčica pristúpila ku mne a zavinula ma do svojho teplého kožuchu. Vlčí služobníci bohyne Nistry sa ma ujali a záchránili mi život. Preto mám taký vrúcny vzťah k vlkom a všetkým psovitým šelmám. Povráva sa, že roky strávené s vlkmi ma naučili rozumieť ich reči.
Komentáře hodnotících k příběhu (vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie) Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu Hnědá = tento komentář může být zastaralý
Lilien - 1
Tady ta první osoba moc nefunguje. Může to být fajn okénko do myšlenek a pocitů postavy, ale toho zas tolik nevyužíváš. Možná zvaž třetí osobu. :) A trochu se rozepiš, na příběh je to moc stručné.