Tady se objevují novinky související přímo se samotnou hrou. Najdete zde nové královské zprávy a vyhlášky, informace o probíhajících questech, informace o turnajích a zápisy do Andarijské kroniky. Víte, jak odkazovat na novinky?
„Už je to dlho čo som nebol v tej zemi. Tu mapu som dostal od môjho starého otca a on od svojho starého otca a on ... vlastne ani neviem koľko generácií ju už máme.“ „ Keby som mal deti, tak ju odovzdám zase ďalej. Zákerná choroba mi ale vzala celú rodinu.“ „Už je to dávno.“ Starý muž si povzdychol a natiahol ruku za mešcom, ktorý jasne naznačoval svojím tvarom, že jeho majiteľ nie je ani trochu chudobný a už vôbec nie lakomý. Mladší muž, na ktorého tvári bolo vidieť že v živote prežil už veľa dobrodružstiev, zase natiahol ruku po nie moc lákavo vyzerajúcom pergamene, na ktorom bolo z časti vidieť nakreslené nejaké divné tvary, pripomínajúce mapu.
„Budeš to musieť ale rozlúštiť. Predkovia tú mapu vyrobili tak, aby ju nedokázal prečítať ktokoľvek.“ „Mnoho krát som na ňu pozeral, ale nič s toho čo je na nej mi nepripadalo známe. Preto som ani nikdy nešiel hľadať ten poklad. A to starý otec hovorili že vraj je v ňom veľa cenných pokladov.“ „Ech.. škoda že mi už tak neslúžia nohy a ani zrak. Hneď by som sa k Vám pridal“
Dávajte si ale pozor! Hovorí sa že poklad strážia nejaké nebezpečné potvory. A že vďaka nemu sa dostanete do nejakých tajných priestorov, kde už dávno nikto nebol a kde sa ukrýva zbraň predkov a stráži ho veľa prekliatych ľudí. To ale určite budú len staré báje pre deti, aby tam nechodili a nestratili sa v tme.“ Starý muž potriasol mešcom v ktorom zacinkali zlaté mince. Jeho oči zajasali. Pomaly vstal a odišiel.
Dobrodruh a jeho priateľka ešte chvíľku za ním pozerali. Po chvíli ale vyskočili na kone a vybrali sa hľadať skupinu ľudí, ktorý sa neboja nebezpečenstva a bojov. Veľmi ich lákala bájka o meči predkov, o ktorom už toho veľa počuli...
Chvíľu trvalo než sa im podarilo zohnať dostatok schopných bojovníkov. Nie všetci ale boli nadšený ich návštevou mesta. Preto po nejakej dobe radšej vyšli za bránu mesta a tam čakali na svojich pomocníkov. Najprv to ale vyzeralo že sa nepodarí zohnať dosť bojaschopných mužov a žien, ale za nejakú dobu sa skupinka rozrástla a mohlo sa vyraziť.
Jednej žene sa po chvíli podarilo rozlúštiť kód, ktorým bola mapka ukrytá pred očami nesprávnych ľudí a mohlo sa vyraziť. Mapa ich zaviedla do bažiny ktorej tá žena hovorila „bažina Klah“ Strážci pokladu sa objavili vzápätí po tom ako vytiahli truhlu na slnečné svetlo. Nebol to ľahký boj. Démoni, lichovia, dokonca i drak... Poklad však ani trochu nevyzeral tak bohato ako ho ospevoval starý muž.
„Toto asi nie je to čo sme hľadali“ sklamane povedal dobrodruh. Jeho priateľka mala však iný názor. „Je tu mapa a nejaký pergamen.“ „Hovorí niečo o stratenom meči predkov“ „Je to strašne poničené. Zjavne to tu leží už veľmi dlho.“ Dobrodruh jej nahliadol cez plece, ale ani on nedokázal rozlúštiť rozpadnutý pergamen a na mape bolo zase všetko ukryté nejakým tajným kódom. Do rúk ho teda zase dostala šikovná žena, ktorá sa do nej na krátko zahľadela. Jej slová ich ale všetkých prekvapili.
„Poďme do mesta, mapa ukazuje miesto v Thyrise“ zavelila žena. Postupne ju teda nasledovali a všetci sa zase stretli pred mestskou bránou. Postupne sa im podarilo dôjsť na miesto ktoré ukazovala mapa. K ich prekvapeniu však tento krát nevykopali žiadnu truhlu, ale ako začali kopať, tak sa im začala zosýpať zem pod nohami. Netrvalo dlho a diera bola dosť veľká aby ňou prešiel aj dospelý barbar. Zo zeme bolo počuť divné zvuky. Preto radšej vytiahli zbrane a postupne, jeden po druhom vliezli dnu. K ich prekvapeniu sa ocitli priamo pod mestom v jeho, už dávno zabudnutých stokách. „Starký predsa len hovoril pravdu“ zabručal si pod nosom dobrodruh.
Nie dlho sa prebíjali cez zvláštne stvorenia, pripomínajúce žaby. Vlastne to trvalo kratšie ako by čakali, keď objavili miestnosť v ktorej bol ukrytý poklad. Tento už vyzeral oveľa príjemnejšie. A na veľkú radosť oboch dobrodruhov sa v ňom ukrýval aj meč, na ktorom bolo vyrytých veľa runových znakov. Nič viac ich s pokladu nezaujímalo. Ten si rozdelili bojovníci, ktorým sa podarilo prebiť cez tie zvláštne potvory.
Diera zostala však otvorená. Kto vie ako dlho. Možno kým ju nezasype hlina, ktorá príde s prvým veľkým dažďom. Možno ju zasype nejaký iný človek, ktorý sa bude obávať o svoje deti. Do tej doby je ale vchod do kanalizácie stále otvorený. Veľa dobrodruhov si ešte pôjde zmerať sily s tými zvláštnymi stvoreniami. Kto vie čo sa ešte dole skrýva...
